Nech tak groše raz mám,
thajdl, lýdl, lýdl, thajdl, lýdl lýdl, dam,
spieval by som cupy, lupy fam,
nech tak majetoček mám.
Každej práce sa vzdám,
thajdl, lýdl lýdl, thajdl, lýdl lýdl, dam,
nech tak groší veľa, veľa raz,
thajdl, lýdl, thajdl lýdl, mám.
Postavím parádny dom
uprostred mesta
s hŕbami prekrásnych žien v ňom,
dach plechový a podlahy drevené.
Dohora jedny schody a dolu druhé
musel by mať ten veľký dom
a tretie len tak pre potešenie.
Mal by som plno kačiek, moriakov, husí,
nech ich je počuť v okolí
a nech s veľkým krikom si žijú tam.
Nech to ich kvá a krá
a kotko, kotkodák
priam tak ako trúba hlaholí,
do sveta o mne koľko groší mám.
Ach, nech tak groše raz mám,
thajdl, lýdl lýdl, thajdl, lýdl lýdl, dam,
spieval by som cupy, lupy fam,
nech tak majetoček mám.
Každej práce sa vzdám,
thajdl, lýdl lýdl, thajdl, lýdl lýdl, dam,
nech tak groší veľa, veľa raz,
thajdl, lýdl, thajdl lýdl, mám.
A moja žena Golde dobre vyzerá
a dvojitú bradu riadne má,
dozerá nech jedla je stále dosť.
Už vidím aká je šťastná, chodí ako páva
a práve tak sa nadúva,
na slúžtičkách vylieva si zlosť.
Najvýznamnejší muži
prídu poradiť sa sem,
ja im odpovedať musím
ako múdry Šalamún.
Piatykrát, rektovie,
poraď nám, rektovie,
pritom by aj rabínovi zastal um,
johoho hój.
|
Jozef Kroner:
Jozef Bednárik:
